ON

3. února 2012 v 13:28 | Femmes |  Femmes- Scraps
Blíži sa víkend. Ako vždy, bude nuda. No tento raz nebola. Napísal. Chcel sa stretnúť. Chcel prísť za mnou, a ja som chcela byť s ním. Dohodli sme sa na sobotu o šiestej. Nevedela som, ako mám matke povedať, že idem von s chlapcom-s kamarátom. Váhala som. Už veľa krát som zrýchlila krok, išla za ňou s tým, že jej to poviem. Vždy sa mi rozbúšilo srdce tak, že som ani nepočula, čo hovorím. Tep sa zrýchlil, dych tiež. Už ma to nebavilo stále dokola byť na začiatku. Povedala som jej to. Ani neviem, ako to zo mňa vyšlo. Ani neviem, čoho som sa tak obávala. Vzala to vporiadku, aj keď sa trochu čudovala, že k nám príde kamoš. Ešte som si takto domov nedoniesla kamoša, okrem jedného, s ktorým som vyrastala. Ten deň sa mi zdal byť nekonečný. Alebo skorej to čakanie ? Celá nervózna som čakala za počítačom. Zazvonil mobil. Textovka. Bol to on. Písal, že príde neskorej. Musí niečo vybaviť. Vzdychla som si. Mám hodinu naviac. Chcela som síce, aby prišiel. Ani neviem ako, a prešlo 45 minút. Vyzváňa mobil. Strčím si ruku do vrecka, a vytiahnem ho. Pozerám na obrazovku. Potešila som sa. Zdvyhla som. Už je tu. V Jablonovom. A ja som sa ešte nestihla pripraviť! Nestíham. Schmatnem prvý sveter a obliekam sa. Vybehnam von. Utekám na zástavku ako keby ma naháňali. Srdce sa mi rozbúcha, keď sa približujem k zastávke. Vidím ho. Má tmavú bundu a čiapku. Objali sme sa. Prechádzali sme sa po dedine, no mne bola zima. A jemu začínala byť tiež. Išli sme k nám. Najprv váhal, či má ísť. Hanbil sa. Všetkých okrem otca som mala doma. Vkročili sme dnu. Nastalo trápne ticho. Predstavila som ho mame, a išli sme do mojej izby. Najprv sa poprechádzal po mojej rozsiahlej izbe, a nakoniec si sadol na gauč. Ja k nemu. Hľadeli sme si do očí, a rozprávali sa. Keď sme už nemali tému, tak ma napadlo, že by sme si mohli pozrieť film. Lolita. Môj výber. Roztiahla som gauč, aby sme mali pohodlie. Pustila som film. Ležal na ľavej strane gauča, ja na pravej. O chvíľu zaklopala mama. Priniesla nám občerstvenie. A odišla. Občas som si vytiahla tyčinku zo skleneného pohárika, a pomaly som ju zjedla. Prešla dlhšia doba, a ja som sa už necítila byť stredobodom jeho pozornosti. A preto, keď si zobral tyčinku, vyrvala som mu ju z ruky a zjedla. Pozrel na mňa. Ja som sa zaškerila. Zobral tyčinku, a približoval sa s ňou k mojim ústam. Otvorila som ústa. Pomaly mi tyčinku vložil do úst. Neprestával sa na mňa dívať. Odvrátila som od neho hlavu, a zadívala som sa na film. Ani neviem, prečo som to stravila. On sa tiež díval na film. Asi v polke filmu som sa snažila vydobiť jeho pozornosť. Štuchala som ho, a kúsala. To sa mu moc nepáčilo, a tak som mu siahla pod tričko. Prechádzala som mu rukou po bruchu. Zbystril pozornosť. Rukou sa priblížil k mojej tvári. Prstom mi jemne a nežne prešiel po perách. Hľadeli sme si do očí. Teraz prišla ta chvíľa. Buď teraz, alebo nikdy. Nahla som sa k nemu, a pobozkala ho. Ihneď mi bozk opätoval. Začali sme sa bozkávať. Potom som to ja prerušila. Ani neviem prečo. Napila som sa. Lahla som si späť na gauč. Pozerala som sa na film, ale premýšľala som nad niečím, úplne iným. Nehorázne ma priťahoval. Nechcela som si to nikdy priznať. Už od prvej chvíle, čo som ho stretla. Myšlienky prerušila jeho ruka, ktorú si položil blízko mňa. Nevedela som zastaviť moju ruku. Dotkla som sa ho. Jeho ruky. Bola studená. Pozrel sa na mňa, a potom späť na film. Zas som sa cítila byť nepovšimnutá. Začala som ho štekliť. Film pomaly končil. Aj on ma začal štekliť. Pri tomto šteklení som mala viac príležitosti pobozkať ho znovu. Niekedy sa mi až zdalo, ako keby na to čakal. No ja som to neurobila. Neviem prečo. Šteklenie sa zmenilo na kamarátku bitku. Netrvalo dlho, a ležala som pod ním. Chvíľu sme na seba hľadeli, a potom ma pobozkal. Tak vášnivo a romanticky. Jeho ruka skĺzla na môj zadok. Bolo to niečo neopísateľné. Mala som pocit, že sa bozkávame už 5 minút vkuse. Zrazu zazvonil mobil. Jeho otec o chvíľu príde preňho na zastávku. Musel sa ponáhľať. Išla som ho kúsok odprevadiť. Nechcela som, aby odišiel, ale musel. Bolo mi s ním tak dobre. Na rozlúčku som ho išla objať, ale namiesto toho ma pobozkal, a išiel. Ponáhľal sa. Ja som chvíľu stála, a hľadela naňho. Mala som pocit, že sa o chvíľu prebudím z tohto krásneho sna. No toto nebol sen, ale skutočná realita...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama