4. Zápisky bezdomovca

28. prosince 2010 v 14:48 | Kivi*Bubu |  Kivi*-Zápisky bezdomovca
Další diel poviedky na svete tak vám prajem pekné čítanie =)
A ešte malý dodatok. aby ste vedeli že to čo rozpráva ten bezdomovec Ignác akože to nie je moja povaha aby ste vedeli lebo ja psy milujem =)
 A taktiež sa ešte ospravedlňujem za svoj pravopis ale nemám čas upravovať ho.
Ked som prechádzal uličkami Londína, rozmýšľal som na tým či som sa náhodou nezbláznil ked idem nejakému cudziemu človeku vrátiť cudzieho psa. No jedna výhoda toho že mu idem vrátiť psa by tu mohla byť. Majiateľ by mohol dať peniaze kedže som mu našiel jeho psa. Ale stále nemôžem vziať preč myšlienku že ked zbadá že pred jeho dverami stojí páchnuci bezdomovec, schamtne svojho psa a zabuche mi dvere pred nosom.
Odvrátil som zrak od svojich topánok a zahľadel som sa na psa. Sám pre seba som sa zasmial ked som zbadalal že ten pes vzyerá ako nejaký pes bezdomovca, alebo ako nejaký Tulák. Takže tretia možnosť je, že ho majiteľ nespozná a nebude mi veriť že je to jeho pes.
Zamyslene som odbočil do uličky kde býva jeho majiteľ a zastal som pred obrovským bielym domov. ,,Tak, a teraz kamoš, sa vopred rozlúčime čo povieš?" pohľad na psa ktorý už zrejme rozpoznal kde to sme bol zvláštny. Stále behal dokola, kňučal a vrtel chvostom. Neviem prečo, ale nikdy som nemal psy veľmi v láske. Sú také... hmmm.. hlúpe.
Ruku som načiahol k zvončeku a zatvonil som. Nečakal som ani sedemdesiatpäť sekúnd a už predomnou stál malý, tučný mužík podobajúci sa tak trocha dosť na tučniaka. Bacuľatou rukou sa poškrabal na brade a mľaskol jazykom. Potom sa mi zahľadel nechápavo a vážne do očí.
,,Prajete si pane?" Mal veľmi ulízaný hlas. V podstate bol celý ulízaný. Aj vlasy mal celé ulízané. Nevyzeral ako príjemný, ale aj tak som sa na neho pokúsil milo usmiať. Avšak ako vždy môj úsmev bol skôr odpudivý než milý a tak muž nepríjemne zvraštil tvár a úsmev čo mal na tváry mu okamžite zmizol.
,,Prajete si?" Spýtal sa ešte raz a teraz už oveľa ráznejšie.  
,,Priniesol som vám vášho psa." konečne som odpovedal. Muž prekvapivo vypleštil oči a ruku si položil na srdce. A zrazu... sa začal šialene smiať. Smial sa nepochybne aj stopäťdesiat sekúnd, a ked sa konečne dosmial z úst sa mu vydral obrovský vzdych. ,,Och! Kde? Kde je moje zlatíčko?" natešene sa pýtal a očami hľadal svojho psa. Zapískal som aby som privolal psa a ked pes dobehol skočil do náruče majiteľa. Začal mu celý šťastný oblizovať tvár a majiteľovi sa to videteľne páčilo. Ked zložil psa dole zo svojich rúk usmieval sa na mňa ako niekto komu som práve splnil nemožné. ,,Dakujem Vám! Dakujem, dakujem, dakujem, dakujem! Chcete aby som sa vám niečím odvdačil?" spýtal sa. Zadumane som sa na toho tučného chlapíka pozrel, a zadumane som sa poškrabal po hlave.
,,Peniaze by neuškodili."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama